Čo ma zachránilo pred kolapsom?
Takto pred rokom sme prechádzali veľmi náročným obdobím v našej rodine. U môjho muža Martin Baláž prepukla úzkostná porucha v kombinácii s vyhorením. 
Kto to zažil na sebe, vie aké to je peklo. Kto to zažil ako pozorovateľ blízkeho človeka, vie aké to je šialene náročné.
Hovorím o akútnej fáze, kedy sa človek pod náporom úzkostí rozsype ako domček z karát.
Pre prežitie našej rodiny som samozrejme zapojila všetky moje zdroje, aby som udržala aspoň nejaké bezpečie pre naše deti a muža.
Niekoľko mesiacov to šlo takto. Mala som súcit pre neho, pre deti. Bolo to životne dôležité.
Keď sa mu začal stav zlepšovať, pocítila som ako ma celé to niekoľkomesačné vypätie dobieha. (Určite to poznáte, keď sú deti choré alebo je nejaký problém, matka ide a vydrží, keď vyzdravejú, sama sa zloží…)
Bol najvyšší čas, o 5 minút 12, postarať sa o seba. Začala som s terapiami. Nič sa však neudeje len tak, rýchlo, na počkanie.
Keď mi terapeutka stále ozvučovala, že je preťažujúce to, čo prežívam, stále som to popierala. Veď to je normálne, treba niečo vydržať. 
Potom po niekoľkých mesiacoch som sa zúčastnila na workshope o sebasúcite. A tam to prišlo. Keď som aplikovala krok za krokom postup na precítenie sebasúcitu, všetko sa to vyplavilo von. Samozrejme cez slzy. 
Vtedy som si fakt po prvýkrát úplne úprimne priznala, áno, mám to naozaj ťažké. Dovolila som si to cítiť. Tú veľkú bolesť. Nepotláčať, neutekať, byť s ňou a objať ju.
V kombinácii s pokračujúcimi terapiami, kde sa tiež rozvíja táto zručnosť, len inými spôsobmi, som sa vlastne zachránila.
Kamkoľvek zameriate svoju myseľ, tam bude nasledovať aj energia.
A kto chce skutočne aktívne niečo pre seba urobiť, pohnúť s problémom alebo vykročiť za svojim snom, môže si objednať termín na online alebo osobné stretnutie v Žiari nad Hronom alebo v Banskej Štiavnici tu: https://casnaseba.sk/koucing