Som si vedomá toho, že práve tento mýtus je najčastejšie spojený s konceptom sebasúcitu.

 

Budovať povedomie o tom, čo vlastne znamená mať súcit so sebou bude ešte na dlhé lakte. Ale nie je to márne!

 

SEBASÚCIT ≠ SEBAĽÚTOSŤ

 

Keď sa ľutujeme, vo svojom prežívaní sa cítime ako obeť. V myšlienkach sa izolujeme od ostatných ľudí, pretože „ja sa mám zle a ostatní sú v pohode“. Je to pasívny postoj, zbavujeme sa svojej zodpovednosti.

 

Naopak, pri súcite, dokážem byť so sebou aj v nepríjemnej emócii. Neutekám, všímam si, čo prežívam a dám si potrebnú podporu, preskúmam, čo vlastne potrebujem. A tiež si uvedomujem, že nielen ja zažívam takéto pocity, situácie, cítime spojenie s druhými. Je to aktívny postoj, pri ktorom preberáme zodpovednosť.